Írsko Dublin - čo sme videli

Nebojte sa nebudem Vás unavovať výpočtom všetkého čo sme v Dubline navštívili, nakoniec, nájdete to v každom turistickom sprievodcovi. Niečo by som Vám ale chcel špeciálne doporučiť.

Pivovar Guinness

Ak Vás Vaše cesty zavedú do hlavného mesta Írska určite, ale určite nevynechajte návštevu ich

najslávnejšieho pivovaru Guinness. Nie len kvôli pinte akéhokoľvek piva, ktoré máte zahrnuté vo vstupnom, ale aj kvôli pompéznej expozícii rozkladajúcej sa na piatich poschodiach, veľkolepej ochutnávke, kde sa budete cítiť ako vo vesmírnej lodi v StartTreku, alebo aj kvôli nádhernej panoramatickej vyhliadkovej pivárni na samom vrchole tohoto komplexu. Celý objekt demonštruje, že predaju piva sa tu naozaj darí. Jedno z príjemných prekvapení sme zažili, keď sme si vychutnávali svoju pintu v štýlovej reštaurácii s ostatnými hosťami a nastal čas moderovanej ochutnávky. Na pódium prišiel maník, trošku porobil šou, akože najprv ovoniame, potom naberieme pivo do úst niekoľkokrát poprevaľujeme a prehltneme. Keď sme už všetci ochutnali na pódiu ho vystriedal bubeník a začal vybúchavať írke rytmy. To už sa niekoľko hostí postavilo a začali robiť tú najprirodzenejšiu činnosť keď počujete super bubenícky rytmus, natáčať ho na mobilné telefóny.

Pravé prekvapenie ale iba malo prísť. Rytmus od majstra bubeníka sa postupne zrýchľoval a gradoval. Odrazu chlapci a dievčatá, ktorí dovtedy čapovali pivo a zbierali poháre, odhodili zástery a pustili sa do pravého a nefalšovaného írskeho krepčenia ala Lord of the Dance. Bohužiaľ, som ostal stáť s otvorenou pusou a díval sa na toto nádherné predstavenie a tak prikladám aspoň link, čo som našiel na internete, ale bolo to presne tak ako opisujem a video je z toho istého miesta, kde som stál a mal padnutú sánku ako radlicu.
https://www.youtube.com/watch?v=AyiS-uenpPc
Po skončení predstavenia celá sála ktorá už bola kompletne na nohách zaburácala obrovským potleskom. Tanečníci sa ani veľmi nespotili a začali znova čapovať a zbierať poháre akoby nič. Vlastne predsa niečo, už sa za pohármi nemuseli naťahovať a ľudia im ich s úctou podávali sami. Poviem Vám jedno, takýto zážitok človeka poriadne nabudí.

Mestečko HOWTH a írske útesy
Pre mňa bola topka celého výletu určite návšteva malého rybárskeho mestečka a turistika na krásne írske útesy. Podľa predpovede počasia sme mali mať v nedeľu pekné slnečné počasie a tak padlo rozhodnutie že sa pozrieme na toto nádherné miesto, ktoré sme mali vytipované už dopredu. Miestnou železnicou, na ktorej nám platil trojdňový lístok sme sa si za 30 min. doviezli na konečnú stanicu do mestečka Howth. Ešte poznámka k stanici Connoly station odkiaľ sme vyrážali. Ak si myslíte že Bratislavská hlavná stanica je najtemnejšie miesto na zemi tak, navštívte túto stanicu v Dubline. Boj s ľuďmi tu jednoznačne vyhrali holuby, viete ako to myslím. Bolo to proste všade na lampách na tabuliach a aj na bezpečnostných kamerách, tak som sa radšej díval po bezstarostných tvárach ostatných spolučakajúcich cestujúcich. Deväťdesiat percent boli turisti a tak sme sa všetci tešili z pekného počasia a super výletu. Neďaleko nás stál chutný zamilovaný párik. O niečom sa vášnivo rozprávali a vždy keď nastala chvíľa ticha tak sa pobozkali, potom sa zase vášnivo rozprávali oči im tak zvláštne svietili, no proste bolo vidieť, že sú tu iba pre seba. Keď prišiel vlak a obe mladé slečny nastúpili do iného vagóna už som obdivoval iba krásnu, za oknom ubiehajúcu večne zelenú

krajinu. Nakoniec sme teda úspešne dorazili do nášho cieľa a vybrali sme sa do prístavu. Kedže sme dorazili doobeda, tak bola hladina mora veľmi nízko a všetky lode boli akoby v suteréne. Vybrali sme sa teda ďalej hore na drsné írske útesy, aby sme aj my boli morským vetrom ošľahaní ako vikingovia.

Ešte pred začiatkom výstupu bolo treba jednému Peťovi z našej skupiny treba odbehnúť. Verejné vecká tam neboli a tak si to zamieril k najbližšiemu podniku ak sa nemýlim tak to bol Starbucks. Trpezlivo sme ho čakali na pobreží a keď už sme sa pofotili pri všetkých pamiatkach, porátali všetky čajky a hodiny ukazovali o 20 minút viac,
začali sme sa o Peťa naozaj obávať. Nakoniec sa objavil a už z diaľky sme videli že sa naširoko usmieva, myslel som že stretol minimálne suseda z dediny a zakecali sa. Ale on nám však vyrozprával tú najlepšiu hajzlovú historku akú v Írsku zažil. Áno mal ich viac, až tri. Ešte sa k nej vrátim neskôr. Výstup na útesy teda mohol konečne začať. Na obrázkoch som si túto krajinu pozeral nespočetne veľa krát. Tu sa k tomu ale pridal aj 3D a 4D efekt. Slnko, ktoré nás opaľovalo sa pretekalo s morským vetrom, kto nám ukáže čo je to pravé írske drsné pobrežie. Morský vzduch bol prevoňaný prebúdzajúcou sa jarou a čajky drsne bojovali o svoje teritóriá. Túra nebola nenáročná a tak sme si mohli pohodlne vychutnať túto malebnú scenériu. Pre mňa si tam vesmír pripravil aj jedno

špeciálne prekvapenie. Mestečko Howth sa nachádzalo na trase od Dublinu smerom k pobrežiu Anglicka a tak všetky lietadlá ktoré naberali po štarte výšku do letovej hladiny leteli okolo nás, ak ste ako ja nadšenec do lietania, tak hotový Disneyland. Okolo poloostrova je niekoľko poctivo značených turistických okruhov, my sme zvolili ten stredne ťažký a do mesta sme sa z útesov vracali cez vnútrozemie, aby sme videli aj tento ráz krajiny. Nechcem plytvať superlatívmi, ale ak by som si mal pri najbližšej návšteve Írska vybrať iba jednu vec tak je to jednoznačne tento výlet a túra pri mori.

Z ďalších pamiatok iba letmo spomeniem. Určite navštívte veľkolepé chrámy Christ Church catedral alebo St.Patrik catedral. Super bola aj návšteva interaktívneho múzea Dublinia. Ak ste fanúšikom dobrej whiskey, majú tu svoju expozíciu aj dve destilačky Jameson a Telling destilere. Ale aj jednoduchá prechádzka po nábreží Liffey môže byť osviežujúca. Každý most je iný, majú tam dokonca jeden ktorý je rovnako dlhý ako aj široký, no a nedávno v 2013-tom si tam postavili aj most ktorý sa dá otáčať.
Najbližšie sa dozviete ako sme cestovali do Írska po Írsku a ako sme bývali.

Pokojné ráno v mestečku Howth